Poľsko
Lokalita: Baltské more
Hotel: Centrum Ikar - iné voľné termíny Hviezdičky:
Termín: 17.07.2024 - 24.07.2024 (8 dní)
Strava: Polpenzia
Orientačná cena: 831 EUR
Doprava: Vlastná
Typ pobytu: Pobytové | Kúpelné
Typ zájazdu: Katalóg
Tip: |
Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť
Nasledujú doplňujúce informácie k téme Baltské_more:
Baltské more[1](staršie [2][3] : Baltické more, hovorovo Baltik [5]; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more. Nachádza sa v severnej Európe. Je obklopené Škandinávskym polostrovom, pevninou východnej a strednej Európy a Jutským polostrovom s dánskymi ostrovmi.
Zaberá plochu 422 700 km² dosahuje priemernú hĺbku 48 m, maximálnu 470 m. Priemerná teplota na hladine v zime je na otvorenej časti mora 1 – 3 °C, v lete 18 – 20 °C, v centrálnych častiach je slanosť vrchných vrstiev 7 – 7,5 ‰. V zime zvykne zamŕzať Botnický záliv, Fínsky záliv a Rižský záliv.
Zálivy a ostrovy
Súčasťou mora sú zálivy:
- Botnický záliv na severe
- Fínsky záliv na východe
- Rižský záliv na juhovýchode
- Kaliningradský záliv na juhovýchode
- Gdanská zátoka na juhu
- Štetínska zátoka na juhu
- Meklenburská zátoka
- Kielská zátoka na juhozápade
Medzi najväčšie ostrovy patria:
Morský ľad
Morský ľad sa v Baltskom mori zvyčajne začína tvoriť v polovici novembra v najsevernejších zátokách Botnického zálivu. Maximum zvykne dosahovať vo februári alebo marci, keď je okrem Botnického zálivu zamrznutý aj Fínsky záliv, Rižský záliv a more v oblasti súostrovia Ålandy. Počas najchladnejších zím môže nastať situácia, že zamrzne celé Baltské more. Naposledy sa tak stalo v zime 1986/1987.[6] Topenie ľadu začína zvyčajne v apríli, pričom v máji ľad prežíva len v severnej časti Botnického zálivu, kde sa môžu zvyšky udržať až do začiatku júna.
Prítoky a úmorie
Najvýznamnejšie rieky ústiace do mora sú:
- Visla, Odra, Daugava, Gauja, Nemunas (rieka), Narva, Neva, Kymijoki, Kokemäenjoki, Oulujoki, Kemijoki, Tornionjoki (Torneälven), Luleälven, Skellefteälven, Umeälven, Ångermanälven, Indalsälven a Dalälven
Do úmoria Baltského mora patrí okrem krajín na jeho pobreží aj:
- Bielorusko, Česko, Nórsko, Slovensko a Ukrajina.
Obyvateľstvo
Na pobreží mora leží 9 štátov: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Rusko, Švédsko.
K najdôležitejším prístavným mestám sa radia:
- Štetín, Gdansk, Gdynia, Rostock, Lübeck, Štokholm, Riga, Petrohrad, Kaliningrad, Klaipėda, Liepāja, Tallinn, Helsinki, Kodaň, Turku, Pori, Vaasa, Oulu, Luleå, Umeå, Gävle, Norrköping, Karlskrona, Malmö, Wismar a Kiel.
Na západe je more spojené so Severným morom (Kattegat) cez prielivy Malý Belt, Veľký Belt a Öresund.
História
V praveku a rímskej dobe bol kraj okolo Baltského mora (Pobaltie) spojený s Jadranským morom jantárovou cestou. V priebehu storočí o vplyv v oblasti Baltského mora bojoval Rád nemeckých rytierov, Rusko, Švédsko, Poľsko, Prusko a i. Významná bola severná vojna, vďaka ktorej Rusko znížilo vplyv Švédska.
Keď skončila 1. svetová vojna, získalo obnovené Poľsko prístav Gdansk (Danzig), čo pobúrilo Nemecko, ktoré počas 2. svetovej vojny obsadilo južne a východné pobrežie Baltu. Po vojne dostalo južné pobrežie Poľsko, východné Sovietsky zväz, ktorý zabral pobaltské republiky a vytvoril Kaliningradskú oblasť. Po rozpade ZSSR sa stav nezmenil.
Galéria
-
Západné Pomoransko, mapa s 1635 -
Hrad Malbork – sídlo Rádu nemeckých rytierov -
Švédsko v roku 1658 -
Krajiny na pobreží Baltského mora v roku 1939, pred začiatkom 2. svetovej vojny -
Referencie
- ↑ Názvy geografických objektov z územia mimo SR
- ↑ baltský in: Slovník slovenského jazyka
- ↑ Baltické more. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s.
- ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 94.
- ↑ Baltik. In: Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 147
- ↑ Ice conditions in the Baltic Sea . . Dostupné online. (angličtina)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baltské more
Wikislovník ponúka heslo Baltské more
Externé odkazy
- Mapy Baltského mora. Archivované 2007-10-23 na Wayback Machine
- Portál Baltského mora Archivované 2012-07-28 na Archive.today
- Encyklopédia histórie Baltu
- Vraky lodí v Baltskom mori
- Ako sa Baltské more menilo Archivované 2007-12-12 na Wayback Machine – Prehistória Baltského mora od poľského geologického inštitútu
- Baltic Environmental Atlas: Interaktívna mapa regiónu Baltského mora Archivované 2004-06-03 na Wayback Machine
- Zoznam všetkých trajektov v Baltskom mori Archivované 2006-09-03 na Wayback Machine
- Baltice.org – informácie viažúce sa k navigácii v Baltskom mori v zime
- Baltic Sea Wind Archivované 2008-12-05 na Wayback Machine – Predpoveď počasia pre lode
- The Baltic Sea portal Archivované 2007-06-30 na Wayback Machine
- The Baltic Sea ice services
Súradnice: 57°13′53″S 19°43′53″V / 57,231503°S 19,731445°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.